Rumunsko

Firma Podravka ponúka svoje produkty na rumunskom trhu už od roku 1991. O niečo neskôr, v roku 2001, tu bola otvorená prvá pobočka firmy.

Najúspešnejšie značky z portfólia brandov spoločnosti Podravka na rumunskom trhu sú Vegeta ochucovadlo a Eva rybie konzervy: sardinky, šproty, makrely, slede a tuniaky (kúsky, paté a šaláty). Vďaka pracovníkom rumunskej Podravky sú najpredávanejšími výrobkami Podravka na trhu: Vegeta, Vegeta Kurča, Vegeta Natur, Vegeta Bors, Vegeta Natur mixy, Vegeta marinády, Vegeta bujóny a Vegeta monokoreniny.

Geografická poloha

Tieto jedlá sa stali slávnymi: brânză de vaci, melted brânză topită, urdă - ktorej výrobný proces je podobný procesu výroby talianskej ricotty a slávny caşcaval - polotvrdý rumunský syr.

Rumunsko je najväčšou krajinou Južnej Európy, ktorá susedí s Maďarskom, Srbskom, Ukrajinou, Moldavskom a Ruskom. Najväčšou rumunskou riekou je Dunaj. Rumunské pobrežie sa rozprestiera pozdĺž Čierneho Mora a najrozsiahlejším jazerom je Razelm alebo Lacul Razil, ktoré sa nachádza v  tesnej blízkosti Čierneho jazera, s rozlohou okolo 500 km².

Nížiny, najúrodnejšia pôda Rumunska, predstavujú základ pre rumunskú ekonomiku. Karpaty, Transylvánske Alpy a Bihir sú tromi najväčšími pohoriami, v ktorých sa nachádza aj najvyšší vrch Moldoveanu (2544 m). Rumunsko je krajina s prevládajúcim vnútrozemským podnebím, teplými až horúcimi letami a chladnými zimami. 

Historické vplyvy

Územie Rumunska je obývané už od doby kamennej. Počas histórie zaznamenalo veľa turbulentných období vojny, okupácie a konfliktov. Medzi hlavné patria útoky Rimanov, Húnov, Avarov, Slovanov a Bulharov, čiastočná maďarská okupácia v 11. storočí, chorvátsko–maďarská okupácia, ktorá trvala až do roku 1417 a nadvláda Osmanskej ríše (Vlaška) v prvej štvrtine 16. storočia. Rumunsko získalo autonómiu v roku 1856 a nezávislosť v roku 1878. Podieľalo sa aj na Balkánskych vojnách proti Osmanskej ríši.

Rumunsko vstúpilo do prvej svetovej vojny ako neutrálna krajina a neskôr sa pridalo na stranu víťazov – krajín Dohody, v druhej svetovej vojne stálo na strane Nemecka. V roku 1947 tu bola zvrhnutá monarchia a Rumunsko sa stalo Ľudovou republikou Rumunsko. V roku 1965 sa dostal k moci Nicolae Ceaușescu a zotrval pri nej až do revolúcie v roku 1989, kedy bol zvrhnutý socialistický režim. Prvé slobodné voľby sa konali v roku 1990 a 1.1.2007 sa Rumunsko stalo členom Európskej Únie.

Národná kuchyňa

Rumunská národná kuchyňa, spolu s jej pôvodnými charakteristikami, je ovplyvnená jej geografickými susedmi, hlavne Srbskom, Maďarskom a Nemeckom. Jedlo je pre Rumunov veľmi dôležité, čo sa zrkadlí vo veľkom množstve prísloví a porekadiel spojených s jedlom a stravovaním. Jedným z príkladov je „Peştele cel mai bun, tot porcul rămâne“ – „Najlepšou rybou je vždy bravčové mäso“. Napriek tomuto prísloviu na rumunskom stole môžeme okrem bravčového nájsť aj jahňacie a hovädzie mäso a ryby.

Tradičné rumunské jedlá sú:

• Mămăliga (polenta) - vďaka etnickému trendu v stravovaní sa stáva opäť populárnou, ale v minulosti bola považovaná za jedlo pre chudobných.
• Pörkölt – varené jedlo podobné maďarskému gulášu, bez vody a bohato okorenené paprikou.
• Ardei umpluţi  – plnená paprika.
• Ciorbă  – hustá polievka so zeleninou a mäsom.
• Rasol - uvarený z mäsa, zemiakov a zeleniny.
• Frigărui – u nás známe ako mäsové ražniči.
• Kofta – mäsové guľky z bravčového alebo baranieho mäsa a ryže.
• Şniţel – rezeň.
• Sarma ­– kapustné alebo vínne rolky plnené mäsom.
• Ciorbă de burtă alebo polievka z držiek.

Hlavné jedlo je dopĺňané šalátmi, z ktorých „najrumunskejším“ je baklažánový šalát salată de vinete. Ďaľšie obľúbené šaláty sú salată de cartofi, salată de macaroane, salată de ţelină, salată de sfeclă atď.

Pripravuje a konzumuje sa tu aj bulgur so zeleninou, vajcami a otrubami a zacuscă – zeleninová nátierka s baklažánom a varenou fazuľou podobná ajvaru.

Preslávenými sa stali nasledujúce potraviny - brânză de vaci, roztierateľný brânză topită, urdă, ktorého výroba je podobná talianskej riccote a známy caşcaval – polotvrdý rumunský syr.

Čarovné zámky, stredoveké mestá a turistické trate sú časťou turistických atrakcií Rumunska. 

Syr je kapitola sama o sebe. Brânză znamená po rumunsky syr. Najznámejším je brânză de vaci (cottage cheese), roztierateľný brânză topită, urdă, ktorého výroba je podobná talianskej riccote a známi caşcaval – polotvrdý Rumunský syr, telemea – skupinový názov pre fetu. Rumuni sú na svoj syr veľmi naviazaní.

Po hojnom a dobrom jedle je vítaným dezertom baklava, halva, šišky (gogosi), cozonaca alebo sladký chlieb podobný talianskemu panettone, orez cu lapte, mliečna ryža, alebo tradičný lapte de pasăre, turecký med rahat, palacinky alebo iné sladkosti.

Nápoje

Najpopulárnejším nealkoholickým nápojom je socată alebo bazový džús. Rumunsko je na deviatom mieste v produkcii vína na svete. Domáce rumunské vína sú: Tamâioasă, Fetească, Grasă a medzi neautochtónnymi vínami sú najznámejšie: Taliansky rizling, Cabernet Sauvignon, Sauvignon blanc, Chardonnay, Merlot, Muškát ottonel a iné.

Skoro celá každoročná úroda sliviek je spracovávaná na alkoholický nápoj tuicu (nám lepšie známy pod názvom slivovica), čo naozaj nie je nezanedbateľný fakt, pretože Rumunsko je druhým najväčším pestovateľom sliviek na svete. Hlavné jedlo sa zvykne začínať rumunskou slivovicou, hoci populárnym nápojom je aj pivo.

Zaujímavosti

• Nádherné hrady a zámky, stredoveké mestá, turistické chodníčky sú súčasťou turistických atrakcií, ktoré Rumunsko ponúka.
• Poiana Brasov a Sinaia sú lyžiarske strediská, ktoré lákajú turistov počas chladných rumunských zím.
• Súčasťou rumunskej fauny je aj viac ako 5000 medveďov, 3500 vlkov a zhruba 2000 líšok. Nezabudnite na to, keď sa pôjdete túlať do lesa!
• Miesta, ktoré musíte vidieť: Hlavné mesto Bukurešť (Bucureşti), Brasov obklopený Transylvánskym pohorím, hrad Bran, známy aj ako hrad grófa Drakulu, ktorý sa nachádza 30 km od na juh od Brasova, ako aj veľa iných atrakcií.