Kosovo

Podravka je prostredníctvom svojho širokého portfólia produktov prítomná na trhu už dlhšie, zastúpenie bolo zaregistrované 1.1.2005.

V dnešnej dobe sú najpopulárnejšími výrobkami na kosovskom trhu: Vegeta, monokoreniny, polievky, bujónové kocky, Fant, dojčenecká strava, cereálie, výrobky Dolcela, Podravka ovocie a zelenina, mäsové výrobky, EVA rybacie konzervy, čaj a cukríky.

Geografická poloha

Kosovo sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova, na severe a východe susedí so Srbskom, na severozápade s Čiernou Horou, na západe s Albánskom a s Macedónskom na juhu. Kosovo je krajina s rozlohou 10 908 km² a sídli tu približne 2.2 milióna obyvateľov. Hlavné mesto je Priština a ďalšími dôležitými mestami sú Peć, Prizren, Kosovska Mitrovica a Gnjilani. Geografická poloha Kosova ho predurčuje slúžiť ako styčný bod medzi strednou a južnou Európou a zároveň medzi Jadranom a Čiernym morom.

Podnebie tu je kontinentálne a prevláda hornatý povrch. Kosovo je charakteristické svojim bohatstvom vodného živočíšstva: pstruh, úhor, sumec, kapor, jalec, šťuka, raky a iné. Poľovníctvo je v Kosove populárnym koníčkom a prevádzkuje sa hlavne v lesoch blízko vrchu Lipovica a Kleck, neďaleko Lipjani.

Historické vplyvy

Dejiny Kosova boli vždy búrlivé: krajina bola súčasťou Rímskej ríše, neskôr Byzantskej a Bulharskej ríše, od polovice 15. storočia existovala v rámci Tureckej ríše a to až do Prvej balkánskej vojny.  Od roku 1912 sa Kosovo stalo súčasťou Srbska, neskôr od roku 1918 súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré bolo neskôr zmenené na Juhoslovanské kráľovstvo a Juhoslovanskú socialistickú federatívnu republiku. V roku 1963 bol Kosovu priznaný status autonómneho regiónu Republiky Srbsko. Od roku 1980 Kosovo prešlo dlhým obdobím politickej nestability, ekonomickej krízy a občianskych nepokojov. Dňa 17.2.2008 kosovský parlament vyhlásil nezávislosť a odvtedy ho uznalo 36 krajín po celom svete. 

Národná kuchyňa

Kosovo, fascinujúce miesto plné prekvapení a kontrastov, vždy priťahovalo susediace krajiny a práve preto sa ich vplyv odzrkadlil aj na národnej kuchyni. Tá sa vyvinula pod vplyvom albánskej, tureckej, srbskej, chorvátskej, gréckej a talianskej gastronómie.

V Kosove sa podáva a konzumuje tradičné a nutrične bohaté jedlo. Typické kosovské jedlá sa pripravujú zo zemiakov, fazule, paprík, mäsa, mliečnych výrobkov, strukovín, ryže a cesta. Jedlo sa častejšie pripravuje pečením než varením.

Mäso je v typickom jedálničku hojne zastúpené. Je to hlavne hovädzie, teľacie, jahňacie mäso, hydina (kura) a výnimočné druhy mäsa. Konzumuje sa aj mäso údené, tradičnesú to napríklad sudžuk a údené hovädzie mäso podobné kotletám. Aj napriek bohatej vodnej faune sa ryba na jedálnom lístku nachádza len zriedkavo.

Múčne jedlá

Aj napriek tomu, že "burek do ruky" sa dá poľahky nájsť dokonca aj v Chicagu, každý vie, kde možno nájsť ten najlepší zo všetkých. Flija je ďalšou špecialitou charakteristickou pre Kosovo, vyrába sa špeciálnym postupom, pri ktorom sa na seba lejú vrstvy cesta, nie hrubšie ako palacinka, a to z okraja panvice do jej stredu. Jednotlivé vrstvy cesta sa potrú smotanou, tukom a olejom a flija sa podáva s kajmakom, syrom, jogurtom alebo medom. Najlepšia je, keď sa pečie pod špeciálnou pokrievkou nazývanou peka.  Mantija sa pripravuje z cesta podobného tomu, z akého sa robí burek, je plnená mäsom a pečie sa v tvare malých vankúšikov. Krelane je jednoduchý koláč upečený z cesta bez plnky. Syrové, zeleninové a hlavne špenátové slané koláče sa zvyčajne pripravujú z dvoch vrstiev cesta a plnky. Spoločne s múčnikmi  je jedným z tradičných kosovských receptov aj pogača pripravená z kukuričnej múky.

Vyššie zmieňované mliečne výrobky bývajú tiež súčasťou každodenného jedálnička v Kosove. Mlieko, jogurty, syr, nátierky a kajmak sú práve to, čo by ste mali v Kosove ochutnať. Najlepšími sú syry uchovávané v slanej vode. Sú to hlavne mäkké syry, napríklad ovčí syr, ale aj známy Šarski syr sa uskladňuje týmto spôsobom. Ručne natrhaný na 4 až 5 cm dlhé kúsky nepravidelného tvaru, zasypaný soľou a údený niekoľko dní, až kým, podobne ako Parmezán, nestvrdne a potom sa uchováva v slanej vode s pridaním niekoľkých kôprových listov. Výsledným produktom je tvrdý slaný syr s vysokým podielom tuku a najvyššou kvalitou.

Zelenina

Zelenina je v Kosove zvyčajne sezónna, čo je spôsobené nepriaznivým kontinentálnym podnebím. Dozrieva a konzumuje sa hlavne v lete, zatiaľ čo turšija, rôzne druhy nakladanej zeleniny, napríklad papriky plnené syrom, kapusta, uhorky a zelené paradajky, sa podávajú počas celého roku. Turšija sa konzumuje ako príloha alebo šalát.

Hlavnými jedlami bývajú nákypy, burek, kebab, klobásy (hlavne jahňacie), plnená paprika a iné jedlá pripravené z papriky, sarma s listami viniča, ktorá sa podáva s jogurtom z ovčieho mlieka, a rôzne iné jedlá. Za zmienku ešte stojí burjan – špenát s ryžou pečený v rúre spolu s kúskami jahňacieho mäsa.

Dezerty

Dezerty v Kosove pozostávajú hlavne z koláčového cesta a šerbetu, čo je sirup podobný roztopenému cukru s vanilkovou alebo citrónovou príchuťou. Potom tu ešte je baklava, tulumba, taspishte, ale rovnako aj shequerpare – sladké tvrdé toliariky poliate šerbetom a nakoniec gorabije, podobné shequerpare, ale podávané bez šerbetu.

Bohaté a rozmanité jedlo môžete zakončiť jablkom, čerešňami, slivkami, hruškami, dulou, hroznom, červeným melónom alebo divoko rastúcim bobuľovým ovocím.

Nápoje

V Kosove sa k jedlám obyčajne podávajú vynikajúce nápoje. Už aj pri iných národnostiach sme sa stretli s bozou, fermentovaným nápojom z kukuričnej šťavy. Ruský čaj je rovnako typický pre Kosovo, pripravuje sa v dvoch čajníkoch, ktoré sú položené jeden na druhom. Vriaca voda sa umiestni do spodného čajníka a silný čajový koncentrát do horného, ohrievaného parou zo spodného čajníka. Čaj sa podáva v malých čajových šálkach, cca 100 ml, s cukrom a trochou koncentrátu z citróna.

Po sýtom jedle sa môžete osviežiť limonádou alebo nápojom pripraveným z ovocného sirupu, napríklad aj zo sirupu vyrobeného z okvetných lístkov ruže.  

Alkoholické nápoje sa konzumujú len v malej miere, a to hlavne pivá, z ktorých je najznámejšie Pećko, ďalej kosovská vínna pálenka, vína, z ktorých najreprezentatívnejšie sú červené vína: merlot, teran a burgundy. Známe vína pochádzajú z Rahovecu blízko  Prizrenu a z oblasti Đakovica a Peć, ktoré sú preslávené svojimi vinicami.

Cestovateľské tipy

• Priština je hlavným mestom a kultúrnym a politickým centrom Kosova. S jej bohatou kulinárskou ponukou, modernými kaviarňami a reštauráciami, početnými zaujímavými náboženskými miestami, tureckými kúpeľmi, historickými múzeami a inými atrakciami sa naozaj oplatí toto mesto navštíviť a vidieť.
• Peć – druhé najväčšie mesto, mnohými hodnotené ako najkrajšie v Kosove, leží na úpätí pohoria Prokletija a predstavuje zmes západnej a východnej architektúry, ktorá sa odzrkadľuje hlavne v početných kostoloch a mešitách.
• Prizren je charakteristický islamskou architektúrou. Staré trhovisko spolu s mešitou z 15. storočia, ktoré sa nachádzajú v centre mesta, sú hlavnými atrakciami mesta.
• Bjeshkët e Nemuna – najvyššie položené lyžiarske stredisko Kosova, ktoré sa nachádza na hranici s Čiernou Horou a je časťou horského pásma Prokletija.
• Kláštory – podľa údajov má Kosovo 27 kláštorov, z čoho 11 je stále aktívnych. Najfascinujúcejšími sú kláštory v mestách Dečani, Gračanica, Peć a Ljeviš.
• Brezovica je ďalším lyžiarskym strediskom na stráňach planiny Šar a na hranici so Srbskom a Macedónskom.