Kirgizsko

Výrobky Podravka sú v tejto oblasti už viac ako 30 rokov. Kirgizskí spotrebitelia si obľúbili Podravka polievky a výrobky z kategórie univerzálnych a špeciálnych prísad do jedla. 

Geografická poloha

Kirgizsko je vnútrozemský štát v strednej Ázii. Hraničí s Kazachstanom, Čínou, Tadžikistanom a Uzbekistanom. Reliéf krajiny je prevažne hornatý. Viac ako 80% povrchu sa nachádza v nadmorskej výške viac ako 1500 m. 

Podnebie je kontinentálne a len s malým množstvom zrážok. Kvôli veľkej vzdialenosti strednej Ázie od mora  je zrážok veľmi málo a nevie ich priniesť ani vietor. Vo vyšších horských oblastiach je podnebie chladnejšie a s väčším množstvom zrážok. 

Kirgizská kuchyňa sa viac spolieha na sezónne pokrmy než kuchyňa Kazachstanu: mlieko a zeleninové jedlá dominujú v lete, mäso a obilniny v zime. 

Približne 70% populácie Kirgizska tvoria Kirgizi, ich jazyk je veľmi podobný jazyku Kazachov a patrí do tureckej jazykovej skupiny. Prevažuje Islamské náboženstvo, pričom 20% populácie je ortodoxných. Kirgizsko má okolo 5,2 milióna obyvateľov, populácia je mladá a s vysokou prirodzenou výškou. 2/3 obyvateľstva žijú na vidieku. 

Kirgizská kuchyňa

Kuchyne Kirgizska a Kazachstanu sú si vo všetkých segmentoch tak podobné, že by bolo nesprávne pozerať sa na ne ako na dve rôzne gastronómie. Je to dôsledok podobnosti vo vývoji agrikultúry a tiež vo vystavení rovnakým vplyvom - tak geografickým, ako aj klimatickým. 

Ale rozdiely existujú a to hlavne v názvoch pokrmov a zastúpení jednotlivých jedál v kirgizskej kuchyni. Len vďaka lepšiemu vývoju v záhradníctve a poľnohospodárstve zvýšil Kirgistan spotrebu zeleniny a ovocia. S výnimkou južného Kirgistanu sa však zelenina a ovocie až tak často neprezentujú v národných jedlách. Vďaka klimatickým výhodám zahrnul južný Kirgistan ovocie a zeleninu do svojho stravovania, takže napríklad tekvica sa požíva pri príprave pokrmov veľmi často - v chlebovom pečive a ako cereália. 

Kirgizi uprednostňujú pitie zeleného čaju a pripravujú ho s mliekom, soľou, korením a na masle opraženou múkou. Pomer vody a mlieka je 1:2. 

Celkovo vzaté, kirgizská kuchyňa sa viac spolieha na sezónnosť surovín v porovnaní s kazašskou kuchyňou: v lete prevládajú mliečne a zeleninové pokrmy, v zime mäso a obilniny. Obilniny - zrno, pšenica a jačmeň dominujú v pokrmoch pre Kirgizov. Zmes pšena a jačmeňa je často základom pre rôzne druhy vločiek používaných v polievkach, bujónoch, jogurtoch a iných podobných jedlách (jačmenná polievka - zharma alebo mleté pšeno - kezhe). 

Mäsové jedlá sú veľmi podobné jedlám z Kazachstanu. Mäso sa pripravuje varením alebo pečením. Mimoriadne cenené je konské mäso, ale častejšie sa pripravuje baranina. Jedlo pripravované z baraniny a cesta, beshbarmak (jedlo piatich prstov) sa podáva aj v Kazachstane, aj v Kirgizsku, rozdiel však je v prílohách, ktoré sa k tomuto jedlu podávajú. 

V Kirgizsku aj v Kazachstane je rovnaká technologická príprava a spracovanie mliečnych produktov. Viditeľný rozdiel, v gastronomickom zmysle, je v kultúre pitia čaju. Kirgizi preferujú zelený čaj a pripravujú ho s mliekom, soľou, korením a múkou opraženou na masle. Pomer vody a mlieka je 1:2.

Kemech, sušienky veľkosti mince pečené v popole a namáčané v mlieku ochutenom olejom a suzmou (ako čerstvý syr), sú jedným z mála pokrmov špecifických pre Kirgizsko.