Bosna a Herzegovina

"Podravka d.o.o" Sarajevo v BaH bola zaregistrovaná v decembri 1992 a s predajom začala v marci 1993.

"Podravka d.o.o. BiH" je dnes jednou zo spoločností firmy Podravka s najväčším počtom zamestnancov a podieľa sa na úspechu predaja veľkého množstva výrobkov značky Podravka na domácom trhu. 

Medzi najžiadanejšie výrobky patria: Vegeta, Kuracia polievka s rezancami, Lino Čokolino, Lino Crunch, Lino lada, pudingy Dolcela, šľahačky, Kviki gric a praclíky, Pasírované paradajky, Paradajkové pyré, Kečup jemný, Ajvar jemný, Lero brusnicový čaj, Kuracia paštéta, Hovädzí guláš, Hovädzie hašé, Studena brusnicový ľadový čaj atď. 

Eva, zdraviu prospešné výrobky z rýb, sú zastúpené širokým výberom rybacích konzerv, šalátov a nátierok.

Pod značkou Lino môže spotrebiteľ nájsť širokú škálu výrobkov: Lino dehydrované potraviny, cereálie, ale aj Lino čokoládový nápoj, Lino vafelada, Lino keksíky pre bábätká a Lino grís s čokoládou.

Prieskum Best Buy Award, ktorý bol uskutočnený v krajinách tohto regiónu v rokoch 2013 a 2014 ukázal, že medzi najúspešnejšie výrobky u spotrebiteľov patria: Podravka zaváraná zelenina, kompóty a hotové jedlá v konzerve, Vegeta, puding Dolcela a Eva rybacie konzervy. 

Geografická poloha

Bosna a Hercegovina sa nachádza na Balkánskom polostrove a má rozlohu 51 129 km². Na západe a juhu susedí s Chorvátskom, na východe so Srbskom, s Čiernou Horou na juhovýchode a juhozápade a s Jadranským morom na juhu. Tunel Ivan Sedlo (959 m) je situovaný medzi pohoriami Bitovnje a Bjelašnica a spája dva veľké geografické celky - viac zalesnený a úrodný kraj na severe a menšiu, skalnatú Hercegovinu na juhu. Prevláda tu prevažne kontinentálne podnebie. 

Historický vplyv

Kultúrna, náboženská a prírodná rozmanitosť na tak malom území, aké zaberá Bosna a Hercegovina, už od začiatku viedla k rozvratom, ale tak isto aj k bohatstvu, a vytvorila politicky, ekonomicky a kultúrne veľmi špecifický región. Štát Bosna bol obývaný už od mladšej doby kamennej. Počas jeho turbulentnej histórie bol ovplyvnený Byzantskou ríšou, Maďarskom a susediacimi Chorvátskom a Srbskom. V roku 1463 sa Bosna dostala pod nadvládu Turkov a v roku 1878 pod nadvládu Rakúsko-Uhorska. 28. júna 1914 bol v Sarajeve zavraždený nasledovník trónu František Ferdinand, čo rozpútalo prvú svetovú vojnu. Na konci vojny sa na obdobie rokov 1918 až 1941 stala Bosna a Hercegovina súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslovanského kráľovstva a v roku 1943 sa stáva súčasťou Juhoslovanskej federatívnej republiky. Bosna a Hercegovina vyhlásila nezávislosť v októbri 1991 a v roku 1992 nasledovalo referendum o rozpade Juhoslávie. V roku 1993 tu vznikol nový vojenský konflikt, ktorý bol ukončený v roku 1995 Daytonskou dohodou. Dnes Bosna a Hercegovina pozostáva z dvoch samostatných častí: Federácie Bosna a Hercegovina a Republiky Srbskej. Federácia Bosna a Hercegovina je ďalej rozdelená do 10 kantónov.

Národná kuchyňa

Príprava jedla a nápojov, rovnako ako aj potešenie, ktoré jedlo a nápoje ponúkajú, sa v Bosne a Hercegovine berú veľmi vážne. Fast food tu neexistuje, jedinou výnimkou sú ćevabdžinice alebo stánky s burekom, ktoré možno považovať za miesta na stretnutie v štýle slow food. Všetky pokrmy sa v Bosne a Hercegovine pripravujú pomaly a rovnakým spôsobom sa aj vychutnávajú - v dobrej spoločnosti a pri podnetnom rozhovore. Jednotlivé chody sú bohaté a väčšinou sú ich hlavnými ingredienciami mäso, zelenina a mliečne výrobky, pričom koreniny sú používané v primeranej miere. Jednotlivé jedlá sú zväčša opekané a varené, a neoddeliteľnou súčasťou gastronomického rituálu sú dezerty, káva a silné alkoholické nápoje.

Typické ingrediencie

• Zelenina: kapusta, baklažán, paradajka, cukina, zelená fazuľka, pór, paprika, zemiaky, uhorky, ...
• Mliečne výrobky: kajmak, kyslé mlieko, pavlaka (hustá kyslá smotana) a smotana.
• Mäso: jahňacie, teľacie/hovädzie, baranina, bravčové mäso.
• Ryby: pstruh, kapor, sumec a iné sladkovodné ryby.
• Ovocie: slivky, hrušky, jablká, dula, zavárané ovocie, džemy, domáca drieňová marmeláda a iné.

Bosnianske špeciality:

• Predjedlá: cicvara, popara, obložená misa – “meza”
• Čorby (husté polievky): Begova čorba, Sarajevská čorba, Tarhana čorba, Višegradská čorba, zeleninová čorba, Bosniacky đuveč
• Čevapčiči (grilované mleté mäso): Hadjiove, šiš, kuracie, teľacie a fašírky
• Údené výrobky z mäsa: údené mäso, slanina a klobásy
• Burek a slané pečivo: kapustový, syrový, kljukuša, olivový, zemiakový
• Sarma (kapustné zvitky plnené mletým mäsom) a sarma japrak (z listov viniča)
• Sarataš – papriky plnené zemiakmi, buranija
• Musaka: cukina, modrý baklažán a kvrguša
• Pečivo: bosniak, pita chlieb, đevrek, kukuričné pečivo
• Baklava, hurmašice (sladké pečivo v tvare datle ponorené v sladkom sirupe), tufahije (vlašskými orechmi plnené jablká), turecký med, veterníky, smotanové koláče
• Káva – v Bosne pijete “kafu”, pripravenú v džezve, s kockou cukru a tureckým medom
• Domáce pivo: Sarajevo, Tuzla a Nectar
• Tvrdý alkohol: slivovica, hruškovica, pálenka z duly a hrozna, tradícia pitia vína je charakteristická najmä pre región Hercegoviny.

Káva v Bosne odzrkadľuje bosniacku gurmánsku mentalitu. Príprava začína pražením a mletím. Jemne mletá káva sa nasype do mierne zohriatej džezvy a doleje vriacou vodou. Džezva sa umiestni na horák, káva sa mieša a postupne privedie do varu, čím sa vytvorí jemná pena siahajúca až po okraj nádoby. Použitím pár kvapiek studenej vody sediment klesná na dno. Spodok džezvy musí byť širší a jej tvar sa zužuje smerom dohora. Pripravená káva, po bosniacky „kafa“, musí chvíľu postáť a až potom sa môže preliať do tureckých šálok a podávať na špeciálnych tepaných podnosoch spolu s ružovým alebo orechovým tureckým medom a pohárom pramenistej vody. Samozrejme, nesmie chýbať jedna šálka naviac pre neočakávaných hostí.

Zaujímavosti

• Baščaršija v Sarajeve
• Starý most v Mostare
• Hrad Tvrđavau v Banja Luci
• Neum na Jadrane
• Kláštor Tvrdoš, Međugorje
• Blagaj, prameň rieky Buna a Derviška tekija zo 16. storočia
• Národný park Sutjeska
• Jajce, tvrđava
• Počitelj tvrđava a staré mesto
• Lyžiarske strediská – Jahorina,  Bjelašnica, Vlašić,  Kupres a Blidinje
• Travnik – rodné mesto držiteľa Nobelovej ceny Iva Andrićiča